Ako vychovať z detí ovce. Zn. Ľahko a rýchlo

Autor: Vlado Monček | 24.7.2013 o 17:30 | Karma článku: 13,71 | Prečítané:  3693x

Tento článok vôbec nie je originálny. Je totiž o ďalšom facepalm momente, ktorý mi navodilo slovenské školstvo v spolupráci s Ministerstvom práce, sociá...a tak ďalej. Ak sa Vám dnes ešte nijaký facepalm nepodaril, čítajte tutohľa.

Odolám pokušeniu pokúsiť sa o nejakú právnickú analýzu, hlavne z dôvodu, že o práve toho mnoho neviem. Snáď len dve poznámky (aby sa Vám nezdalo, že ste boli ukrátení). Domnievam sa, že v demokratickom právnom štáte (ráčte si povšimnúť absenciu spojky, či čiarky medzi slovami demokratický a právny. Píšeme totiž tak, ako tu, nie ako tu) existuje okrem iných aj požiadavka na istú mieru formálnej určitosti právnych noriem. Či to dotyčná novela, tak ako ju opísal článok, spľňa nechám na posúdenie láskavého čitateľa. Ďalej v takomto štáte tiež musí byť možný preskum rozhodnutí správnych orgánov, z čoho vyplýva, že je možné, že školské poriadky a rozhodnutia pani učiteľky, či pani riaditeľky nejakej školy bude nakoniec preskúmavať súd. Najlepšie ústavný.

Pomlčím tiež o tom, či je vhodné, aby sa škola, inštitúcia ktorej zriaďovateľom obvykle nie je štát fungovala ako štátny bonzák. Na celej veci mi vadí niečo iné. Keď som prišiel na vysokú školu, zistil som, ako málo teoretických vedomostí vlastne ponúklo moje gymnázium. V porovnaní s rozsahom vysokoškolského učiva som sa vlastne nenaučil nič a som si istý, že podobnú skúsenosť majú aj mnohí z Vás. Otázkou teda je, načo máme potom chodiť na tú základnú a strednú školu, načo sa tam o niečo snažiť, keď to čo potrebujeme nás nakoniec aj tak naučia niekde inde?

Môj názor je, že školy by mali svojich žiakov (okrem iného, samozrejme) učiť akýsi základ formálnej logiky, istý druh vedeckého skepticizmu, kritický náhľad na svet okolo nás. Inými slovami skôr než čo si myslieť, by mala deti škola učiť ako myslieť, lepšie povedané ako správnou metódou dospieť k rozumným záverom. Vzorom žiaka by mal byť skôr Sokrates, než magnetofón.

Položme si teraz otázku: je možné naučiť niekoho byť racionálnym kritikom v podmienkach, kde Vás kedykoľvek, a v zásade bezdôvodne môže Váš učiteľ bonznúť úradom a pripraviť tak Vašu rodinu o peniaze? Iste, je možné namietať, že ak dotyčné decko nič zlé nerobí, nemá sa čoho báť. Podľa tejto logiky by sme si ale mali každé ráno (alebo aspoň každé druhé) k sebe pozvať nejakého pána policajta, nech nám prehľadá byt. Predsa kto nič zlé nerobí, nemá čo skrývať, no nie? Okrem toho, školské poriadky sú mnohokrát prehnane prísne (for lack of a better word) a zakazujú veci, ktoré priemerný teenager považuje (a nie celkom neoprávnene) nielen za bežné, ale spoločensky úplne neškodné- napríklad používanie mobilného telefónu, či nosenie make-upu. Právne- sociologickú úvahu opäť s dovolením preskočím.

A napokon je tu problém učiteľov. Neviem ako vy, ale ja by som svojich učiteľov, ktorých som úprimne rešpektoval pre ich erudíciu a ľudské kvality spočítal na prstoch jednej ruky. Drvivá väčšina bola priemerná- ani nenadchli, ale ani neurazili. A potom je tu tretia skupina- pedagógovia, ktorí sa dajú opísať slovami prípad pre cvokára, a to som ešte slušný. Tipnite si, ktorá z týchto troch skupín sa školskými poriadkami oháňa najčastejšie.

Takže, aby sme si to zrhnuli, máme tu človeka, občas bohužiaľ nevalných kvalít, ktorý má neobmedzenú možnosť aplikovať predpis, ktorý sankcionuje banality a možnosť brániť sa mu je obmedzená. Neviem ako Vám, ale mne to skôr pripomína charakteristiku nejakého lágru, než školy.

Obávam sa, že nápady ako spomenutá novela vysielajú k deťom jasný signál- buď si ani, s odpustením, neprdneš a ešte sa budeš musieť pokloniť niekomu, kto je autoritou len z titulu akejsi pofidérnej funkcie, alebo sa nesmieš nechať chytiť. Inými slovami, buď budeš ovca, alebo odžubávač. Ak je mládež našou budúcnosťou, tak je potom, aspoň sa tak zdá, Slovensko predurčené stať sa národom na jednej strane podvodníkov, ktorí si vypestovali schopnosť vybabrávať so systémom už na základnej škole, a na druhej strane národom hubudržiacej väčšiny, ktorá sa tým podvodníkom poskladá na ich zlodejiny.

V predošlej vete som napísal "stať sa", ale nemá tam v skutočnosti byť napísané "ostať"?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?