Pán Breiner, neviete čo hovoríte

Autor: Vlado Monček | 9.1.2013 o 8:40 | (upravené 9.1.2013 o 12:07) Karma článku: 11,71 | Prečítané:  2782x

Chvíľu som sa rozhodoval, či tento článok napísať, napokon, argumenty, ktoré tu uvediem sú dávno známe. Presvedčilo ma to, že článok Petra Breinera už pár dní visí na titluke sme.sk, dnes ráno som ho našiel dokonca ako tip redakcie. Tak tu máte jeden môj tip- pán Breiner, get your facts straight!

Poďme k veci. Pán Breiner píše o, podľa neho, „absurdnej“ debate o vlastníctve zbraní v USA nasledovne: „Štatistiky a logika sú v tomto prípade dosť neúprosné a jednoduché – menej zbraní rovná sa menší počet mŕtvol.“ Iste, až na to, že nič z tejto vety nie je pravda a pán Breiner buď klame, alebo jednoducho štatistiky nepozná (verím že je to to druhé a nikto by úmyselne neklamal v novinovom článku).

Poďme sa pozrieť na tie sľúbené štatistiky. Tak napríklad, existuje krajina menom Švajčiarsko. V tejto krajine takmer každý muž vo veku od 20 do 30 (v prípade dôstojníkov 34) rokov, ktorý absolvoval povinnú vojenskú službu má doma vojenskú útočnú pušku. A tým myslím skutočnú, plne automatickú vojenskú zbraň schopnú streľby dávkami, nie to, čomu hovoria „assault weapon“ americké médiá (teda samonabíjacia puška strieľajúca jednotlivými ranami). Donedávna dokonca mali všetci títo muži doma aj vysoko výkonnú vojenskú muníciu, dnes majú strelivo len tí záložníci, ktorí v prípade potreby majú narukovať k jednotkám rýchleho nasadenia. Tak či onak, Švajčiari majú v domácej držbe asi 420 tisíc vojenských automatických pušiek, k tomu asi ďalších 320 tisíc vyradených vojenských pušiek a pištolí, ktoré sú upravené na poloautomatické (teda americkými liberálmi neznášané assault weapons, ktoré vyhlásil za zlé dokonca aj náš, údajne pravicový, politik, pán Lipstick. Totiž Lipšic). Okrem toho samozrejme Švajčiari vlastnia množstvo civilných zbraní, napríklad na športovú streľbu, takže celkovo sa odhaduje, že občania Helvétskej konfederácie vlastnia možno až 3 milióny strelných zbraní a takmer v každej tretej domácnosti je nejaká strelná zbraň.

S krajinou Švajčiarsko susedí krajina Nemecko. V Spolkovej republike je mimoriadne prísna kontrola zbraní, takže je takmer nemožné, aby si bežný občan na osobnú ochranu kúpil napríklad pištoľ. O tom že by mal mať niekto doma automatickú pušku sa tam samozrejme ani nechyruje.

Pokiaľ by teda svet fungoval podľa „štatistík a logiky“, v Švajčiarsku by malo byť podstatne viac „mŕtvol“ než v Nemecku. Realita? Podľa štatistík OSN sa vo Švajčiarsku stalo 0,7 vraždy na 100 tisíc obyvateľov. Zatiaľ čo v Nemecku to bolo 0,8. A napríklad na Slovensku, kde je počet zbraní na hlavu asi 5-násobne menší než vo Švajčiarsku, nehovoriac o tom že ani u nás vojenskú zbraň doma len tak držať nemôžete, sa stalo 1,5 vraždy na 100 tisíc obyvateľov.

Dobre, možno sme tu v Európe tak nejak civilizovanejší než tí kovbojskí, po zuby ozbrojení Američania, medzi ktorými musí žiť pán Breiner. Tak sa na to pozrime. Vo federálnom štáte Vermont nepotrebujete mať povolenie na nákup zbrane, ani povolenie nosiť zbraň. Jediná povinnosť je zaregistrovať sa pri nákupe zbrane u predajcu. Naproti tomu v asi 900 kilometrov vzdialenom District of Columbia bol prísny zákaz vlastniť strelnú zbraň (až do rozhodnutia amerického Najvyššieho súdu v prípade District of Columbia vs. Heller). A výsledok? V roku 2008 sa v DC stalo na 100 tisíc obyvateľov 31,5 vraždy, vo Vermonte to bolo 2,7 vraždy. Tak kde sú tie Vaše štatistiky, pán Breiner? Faktom skrátka je, že počet zbraní medzi občanmi nijako nesúvisí s počtom zabitých.

Problém je, že ľudia, ktorí nemajú z nejakého dôvodu radi zbrane fakty jednoducho ignorujú. Tak ako pán Breiner. Namiesto nich používajú rôzne dojemné príbehy, v prípade pána Breinera napríklad nasledovný odsek: „Skúste si však predstaviť, že vaše dieťa práve zastrelil nejaký hlupák, ktorý zobral arzenál inému hlupákovi, ktorý si myslel, že ak bude mať doma zbrojnicu, bude slobodnejší. Vaše dieťa je mŕtve. Leží v pitevni na stole. To isté, ktoré včera došlo zo školy a tešilo sa na Vianoce.“ Iste, smrť dieťaťa je tragédia. Smrť kohokoľvek je tragédia. Ale nemá to nič so zákazom zbraní a je jedno či útočných, alebo neútočných, alebo akýchkoľvek. A mimochodom, nemyslím si že by ktoréhokoľvek vlastníka zbraní streľba na školách v USA tešila.

Keď už ale sme pri tých predstavách, skúste si predstaviť namiesto vášho mŕtveho potomka nasledovnú situáciu: v noci sa zobudíte na hluk na prízemí Vášho domu. Nakuknete von z dverí spálne a zistíte že na prízemí je pravdepodobne vlamač, alebo skupina vlamačov. Dúfate že sa uspokoja s televízorom, domácim kinom a pár ďalšími kúskami elektroniky. V tom začujete niekoho kroky ako stúpa po schodoch. Iste, možno ak mu dáte šperky a pár cenností, tak mu to bude stačiť, a pôjde preč. Možno mu to ale stačiť nebude a bude si chcieť trochu užiť s Vašou manželkou. Alebo s vašou 12-ročnou dcérou, čo spí vedľa. Hnusná predstava, však? Bohužiaľ, aj takéto veci sa občas dejú, a nielen vo vyspelých krajinách ako Veľká Británia, kde vďaka kvalitnému zákazu strelných zbraní chodia podobné vlamačské bandy ozbrojené napríklad naostrenými šrubovákmi a lešenárskymi trúbkami. Len si spomeňte na tie prípady dôchodcov, čo ich v nejakej dedinke u nás prepadli vo vlastnom dome.

A teraz mi povedzte, v takej situácii by ste mali na nočnom stolíku radšej telefón, s ktorým sa dovoláte na políciu, alebo nabitú zbraň? Nezabúdajte, lupič je už skoro za dverami Vašej spálne. Tak čo si vyberiete? Ja mám jasno. A myslím že ten, kto tvrdí že by si vybral telefón buď klame, alebo nemyslí jasne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?