Špekulantov blog: Ako sa doblvať pri sledovaní Lampy

Autor: Vlado Monček | 8.6.2012 o 7:50 | (upravené 8.6.2012 o 16:51) Karma článku: 17,74 | Prečítané:  6379x

Obvykle nesledujem iné televízie než CNBC, alebo Bloomberg. Vlastne jediná výnimka je relácia Štefana Hríba, ale po včerajšom extempore uvažujem, či s tým neprestanem.

Popíšme si modelovú situáciu, ktorá sa vôbec nezakladá na realite reálne existujúcej v jednej sureálnej krajine v strede Európy. Diskutujú pán K a pán M. Obidvaja sofisticky prezentujú len tie dáta, ktoré im vyhovujú a tie ktoré im nevyhovujú zamlčia, prekrútia napríklad tak, že použijú relatívne vyjadrenie niečoho, namiesto vyjadrenia v absolútnych číslach, aby to vyzeralo že výber dane klesal, hoci v skutočnosti stúpal, čo si môže každý overiť na internete. Dalo by sa to módne nazvať demagógiou.

Ale páni K a M sú rôzne typy demagógov. Pán K radšej nehovorí nič konkrétne, namiesto platných argumentov používa argumentum ad homine (rozpoznateľné podľa toho, že začínajú slovami ako "Za vašej vlády...", "Váš minister..." a podobne) a do tejto zmesi newspeaku a osobných útokov nenápadne zamotáva tvrdenia, ktoré sú v rozpore s tým, čo považuje ekonomická veda za pravdivé. Pán K sa neochvejne vydal do boja s Lafferovou krivkou tvrdiac, že je vlastne jedno, aká je sadzba dane, alebo rovno zápasí s realitou, keď tvrdí že inde sú vyššie korporátne dane (čo po prvé nie je pravda a po druhé je jedno čo sa deje tam, alebo inde,  pretože inde je úplne iná ekonomická situácia, ako u nás- viac napríklad tu), ale tam (v tej Európe) to nikomu nevadí a nikto neodchádza do offshore destinácií, aby si dane optimalizoval (čo zhodou okolností tiež nie je pravda). Pán K má ale tú výhodu, že ľudia, ktorí vedia čo je Lafferova krivka, alebo tí ktorí majú predstavu o tom, kde na svete sú aké dane ho nevolili, a tak pánovi K prejdú aj také tvrdenia, že aj keď máme nízku rovnú daň, tak u nás tí podnikatelia okrem dvoch firiem nič nedokázali. Dá sa ale povedať, že pán K je inteligentný a šikovný rečník, ktorý vie veľa hovoriť a nič nepovedať, a to za použitia slov, ktoré znejú dosť intelektuálne na to, aby priemerný volič nemohol tušiť, čo z toho je pravda, a čo nie.

Pán M ale nie je šikovný sofista. Je to vlastne taký ťuťko, ktorý sa síce pokúša vzbudiť dojem vlastnej fundovanosti narážkami na kvalitu postgraduálnych programov a zrnkami múdrosti povyberanými z diela lorda Keynesa, no nevie si dať pozor na jazyk tak ako pán K. Výsledok je, že vypúšťa také perly, ako že po zavedení rovnej dane sa u nás výber dane nezvýšil, hoci sa v skutočnosti zvýšil, alebo že bez štátu by neexistovali cesty ani školy (logická hádanka na spôsob sliepka vs. kura: čo bolo skôr- štát, alebo potreba ľudí pohybovať sa?).

Otázka za milión je, ktorý z pánov je lepšia voľba? Ten inteligentnejší, alebo ten prostoduchejší, ktorý sa svoje názory (podľa mňa hlúpe, ale to je zase môj názor) nesnaží maskovať. Alebo sú najlepšia voľba protirečníci, hoci nevedia odolávať a argumentom pána M, nieto pána K? Priznávam sa, že je mi to fuk. Čo ma trápi je odporúčanie najprv zvýšiť dane a odvody občanom, a až potom šetriť. A je jedno, či veríte tomu, že na to nie je čas, ako tvrdí pán K, alebo je vašou mantrou zvyšovanie domáceho dopytu, ako v prípade pána M.

Čo vo mne vyvoláva obavy je, že žijeme v dobe, kedy základná téza slobodného spoločenského zriadenia, že štát má slúžiť občanom a nie naopak občania záujmom štátu je pošliapavaná ľuďmi, ktorí z akýchkoľvek dôvodov vyhlasujú, že najprv má občan zaplatiť (poslúžiť) štátu a potom sa štát možno uskromní a možno aj nie, lebo bude podporovať domáci dopyt.

Najstrašnejšie je, že stokrát opakovaná lož sa už stala pravdou a nikomu nepripadá divné, ako ďaleko sme sa vzdialili od ideálov slobodnej spoločnosti a tí, čo poukazujú na tragédiu etatizmu, sú považovaní za extrémistov. Zdá sa mi, že sa vraciame do čias pred Gregorom Berzeviczym, ktorý proti predstave, že dobrý štát je ten, ktorý detailne riadi životy svojich občanov a vypýta si od nich za to čo najvyššie dane bojoval v Uhorsku už na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia. A mne sa pravdu povediac z tohto návratu do temnoty chce zvracať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?