Euro: Netešme sa predčasne, zatiaľ sme to iba zhoršili

Autor: Vlado Monček | 15.11.2011 o 10:34 | (upravené 15.11.2011 o 10:41) Karma článku: 7,66 | Prečítané:  1356x

Včera som si prečítal zaujímavý komentár pod názvom "Eurozóna je obdoba zlatého štandardu". Autor, pán Beňák píše o tom, ako intervencia ECB znížila rizikovú prirážku na Talianskych dlhopisoch a spustila rast eura o 330 bodov. Článok volá po "pákovaní" eurovalu, zavedení výnosových stropov na európske dlhopisy a cituje Paula Krugmana, podľa ktorého, to že jednotlivé krajiny si nemôžu vytlačiť ľubovoľné množstvo Eur vlastne krízu eurozóny prehlbuje. Skúsme sa teda na vec pozrieť bližšie.

Začnime radostným nárastom Eura o 330 "pipsov". Rástla európska mena po štvrtkovej a piatkovej intervencii ECB v prospech talianskych dlhopisov? Rástla. A potom zase klesala. Napokon, pozrite sa sami. Na hodinovom grafe EUR/USD je zvislou čiarou označená stredajšia polnoc, nižšia vodorovná línia ukazuje cenu Eura na páre s americkým dolárom o polnoci a vyššia čiara na začiatku štvrtkového európskeho obchodovania.

Hodinový graf EUR/USD

Ako sami vidíte, Euro skutočne stúplo o zhruba 300 bodov, ale rast sa zastavil v piatok podvečer a od začiatku podnelkového obchodovania v Azii, teda v nedeľu pred polnocou nášho času Euro klesá a dnes ráno sa obchodovalo na rovnakej úrovni, ako vo štvrtok ráno. Intervencia centrálnej banky nám teda pomohla dostať sa takmer presne tam, kde sme boli minulý týždeň a podľa našich modelov Euro môže ešte mierne klesnúť a potom sa na nejaký čas pravedpodobne na tejto hladine ustáli. Možno ešte zaujímavejší je pohľad na denný graf inštrumentu EUR/USD.

Denný graf EUR/USD

Jasne vidno, že od začiatku mesiaca v skutočnosti Euro ani neklesá, ani nestúpa, ale po tom čo sa odrazilo od 200-dňového kĺzavého priemeru (čierna čiara na grafe) sa  pohybuje v pásme približne 1.3590- 1.3830. Pohyb trhu "bokom" možno interpretovať rôzne, pokojne možno tvrdiť že sa trh, ako píše pán Beňák unavil, že za tým sú rôzne fundamentálne faktory, alebo že je to ukážka neefektivity trhov, ktoré si neuvedomujú, že euróski politici to vlastne celé myslia dobre. Podľa mňa však v skutočnosti účastníci trhu vyčkávajú, ako sa vyvinú ekonomické fundamenty krajín EU, ako napríklad či sa podarí sfunkčniť grécky a talianský politický systém a dôjde konečne k nejakým reformným krokom. Trpezlivosť trhu zrejme nebude nekonečná a skôr, alebo neskôr dôjde k pohybu, či už hore, alebo dole a vzhľadom na šírku pásma to asi bude pohyb citeľný. Napriek tomu že z dlhšieho pohľadu sa Euro nehýbe, intervencie ktoré realizovala ECB, napríklad na trhu Talianskych dlhopisov stoja nemalé peniaze. Odkiaľ ich centrálna banka naberie? Nuž...

Mimochodom, z ešte dlhodobejšieho hľadiska vyzerajú záchranné plány Európy ešte horšie. Za zhruba 26 týždňov od ohlásenia tzv. eurovalu, ktorý bol prezentovaný ako jediné riešenie, ktoré nám zabezpečí čas na reformy a presvedčí trhy o tom, či onom Euro pokleslo približne o 500 bodov, teda o 5 centov. Tak sa zdá, že trhy na presviedčanie politikov a "kupovanie času" nereagujú, naopak, uvedomujú si, že situácia v Európe sa v skutočnosti nezlepšuje a podľa toho reagujú. Zástancov voľného trhu tento vývoj asi neprekvapí a eurosocialisti si aj tak budú spievať tú svoju o tom, ako sa trhy mýlia. Takže všetko po starom?

Nie. Komentár, ktorý spomínam v úvode hovorí o dvoch riešeniach. Jedno je, tzv. pákovanie EFSF, teda eurovalu. Nech už sa Vám euroval páči alebo nie, uznajte prosím aspoň to, že vytvorenie inštitúcie, ktorá má požičiavať vlastným tvorcom a ešte si na to chce požičať od niekoho tretieho, aby vznikla finančná páka je prinajmenšom zvláštne. Mimochodom, nie je to tak dávno, čo mnohí európski aj americkí politici kritizovali za používanie páky hedge fondy a private equity spoločnosti, ktoré používali leverage pri investíciách do firemných akcií (teda do životaschopných subjektov produkujúcich zisk). Že sa dnes má použiť páka na nákup dlhu subjektov (štátov, ak chcete) na hranici bankrotu, to netrápi nikoho.

Druhým uvádzaným riešením je že by ECB vyhlásila strop na výnosy dlhopisov krajín platiacich Eurom, čo prakticky znamená, že pokiaľ sa kupón dlhopisu niektorej z krajín dostane nad danú hranicu, dlhopisy bude musieť skupovať centrálna banka, aby tak umelo držala výnosy nízko. A to zase znamená, že finančné inštitúcie sa poľahky zbavia toxického dlhopisu a ešte na tom zrejme aj zarobia, pričom ECB, ktorá má slúžiť nám, občanom krajín eurozóny zostanú v súvahe dlhopisy krajiny, ktorá melie z posledného.

Vzhľadom na to, že základný kaptitál ECB je asi 5 mld. Eur, čo na takúto operáciu nemôže stačiť, bude musieť centrálna banka peniaze na kupovanie dlhopisov jednoducho "vytlačiť", lepšie povedané vytvoriť ich z ničoho. To znamená jedno- oslabenie kúpnej sily Eura a teda infláciu. Paul Krugman citovaný komentári píše takmer akoby sme mali ľutovať krajinu, ktorá si nemôže vytlačiť toľko meny, koľko chce (to môže totiž urobiť len ECB) a to podľa neho dotyčnú krajinu obmedzuje tak, ako by ju  podľa Kurgmana obmedzil zlatý štandard (teda mena pevne viazaná na zlato). Chudák krajina. Pokiaľ by otázka stála, či inflácia pomôže v boji so štátnym dlhom, tak je treba odpovedať, že áno. Štát zaplatí svojim veriteľom bezcennou menou a je z kola von.

V skutočnosti by sme sa ale my, občania mali všemožne brániť znehodnocvaniu našej meny politikmi. Nielen že inflácia znižuje našu kúpyschopnosť (pretože platy sa obvykle zvyšujú podľa inflácie v minulých obdobiach), ale zároveň znehodnocuje naše úspory, vklady v bankách či investície (ak máte napríklad druhý pilier dôchodkového sporenia, investujete prevažne do štátnych dlhopisov), čo rastu ekonomiky určite nepomôže. Navyše, štát zadĺžený príspevkami do eurovalu, či záchranou bánk bude musieť zvyšovať občanom dane a to zrejme hlavne dane priamé, ako ukazuje nielen vyjadrovanie ficojánošíka, ale napríklad aj "reforma" odvodov pre živnostníkov z dielne údajne pravicovej vlády, či nezmysel v podobe európskej dane z finančných transakcií.

Výsledok bude taký, že na celú situáciu najviac doplatí pracujúci občan, ktorý sa správal zodpovedne a sporil.

Tak sa radšej netešme predčasne a dobre si rozmyslime, či budeme rôznym opatreniam a "záchranám" tak nadšene tlieskať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?